Keď som vstúpil do výboru pre európske záležitosti, vedel som, že ide o viac než len o rokovania a hlasy v pléne. Vedel som, že ide o dôveru. Nie o dôveru doma, ale aj o dôveru vonku – u partnerov, ktorí rozhodujú o smerovaní Európskej únie, ale aj o vnímaní Slovenska ako členského štátu.
Mnoho ľudí si neuvedomuje, že výbor pre európske záležitosti nie je len formálny orgán. Je to miesto, kde sa stretáva slovenská politika s európskou realitou. Kde každý podpis, každý postoj a každá reakcia ovplyvňuje, ako nás vnímajú v zahraničí. A práve tu sa ukazuje, kto prichádza pripravený a kto len sedí pre fotku.
Stretol som sa so zástupcami USA, Španielska, Nemecka, Francúzska, Portugalska, Talianska či Holandska. Každé jedno stretnutie malo rovnaký základ: úcta, vecnosť, jasný cieľ. Bez zbytočných rečí. Zistil som, že partneri si najviac vážia tých, ktorí neohurujú slovami, ale systematickou robotou.
Reprezentujem Slovensko spôsobom, ktorý je postavený na dôvere. Pripravujem sa na každé stretnutie, poznám kontexty, sledujem vývoj a neskrývam svoj pôvod. Hovorím ako Slovák, ktorý prichádza z Kežmarku, nie ako anonymný úradník z hlavného mesta. A práve tento autentický štýl práce prináša výsledky. Lebo každý partner, či už z Bruselu alebo Washingtonu, cíti, že mu oproti sedí niekto, kto berie spoluprácu vážne.
Pre mňa je česť, že aj vďaka tejto práci dnes Slovensko nie je len tichým účastníkom, ale rešpektovaným partnerom. Ukazuje sa, že aj malá krajina môže mať silný hlas, ak ju zastupujú ľudia, ktorí svoje miesto vedia využiť s rešpektom a zodpovednosťou. A ja robím všetko preto, aby bol ten hlas počuť nielen v Bruseli, ale aj doma. Lebo zahraničná politika nie je o diaľke. Je o dôvere, ktorú si treba zaslúžiť.